Povesť o ukradnutých hlasoch
Povesť o ukradnutých hlasoch
Na gymnáziu GLN dobre si žili,
nikomu tam zatiaľ neublížili.
Riaditeľ dobrý len trochu tučný
A žiaci bývali často hluční.
Ten kto hlučný bol,
K riaditeľovi odbehol.
Žiaci už vedeli, že teraz nadíde ten čas,
Keď im riaditeľ zoberie ich hlas.
Odvtedy z do školy nechodili,
Pretože im hlas poškodili.
O chvíľu bola prázdna GLN- škola,
Kvôli riaditeľovi ju postihla veľká smola.
Preto si riaditeľ musel kufre pobaliť,
A zo školy sa vypariť.
Keď si nového riaditeľa našli,
Hneď začali GLN- školu krášliť.
Už sa tam noví žiaci valili,
a očká im prekvapene žiarili.
Teraz sa tam už mohli normálne učiť,
a nikto ich tam nemusel mučiť.
Keď sa to dozvedel bývalý riaditeľ Kyndl,
pomyslel si: to je voči mne, ale švindl.
A aby tej škole opäť vládol,
nenápadne sa do nej vkradol.
Zo svojho brucha vypustil všetky hlasy von,
keď na prvú hodinu zazvonil školský zvon.
Keď cez prestávku žiaci po škole chodili,
neznáme hlasy ich za nos vodili.
Smiali sa im a naháňali im strach,
vírili okolo seba prach,
vydávali čudné zvuky,
a robili im ešte ďalšie hrozné muky.
Keď to žiaci už nevedeli vydržať,
museli sa vzdať,
a svoj hlas im odovzdať.
Takto bolo hlasov stále viac a viac.
Veď strašiť by išli ba aj na mesiac.
Učitelia si všimli že žiaci pomaly ubúdali,
ale na bývalého riaditeľa zabúdali.
Do roka a do dňa už táto škola nebola školou,
a preto ju cestári museli zaliať smolou.
Pod chodníkom boli aj hlasy ukryté,
smolou boli ako pokrievkou zakryté.
Nik nevie kde presne teraz sú, pretože sú ticho,
a pod chodníkom sa pohybujú veľmi rýchlo.
Ale riaditeľ ešte stále verí, že nadídu tie časy,
keď spod zeme vyjdú a pomstia sa všetky jeho ukradnuté hlasy.